Chlieb je jedlo, ktoré nás sprevádza po celý život. Napriek tomu, že sa skladá len z niekoľkých surovín, je výnimočný. Je to jedna z mála potravín, ktorá sa nikdy nezunuje a bude chutiť stále. A najmä ten poctivý domáci chlieb ako od babičky, mamičky alebo od Broja. Poďte sa pozrieť, akými turbuletnými cestami prešiel, aby sa dostal až na váš stôl.
Cesta chleba: Od histórie po súčasnosť
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, odkiaľ chlieb pochádza, akou dlhou cestou a akým vývojom si musel prejsť? Alebo nad tým, čo vlastne symbolizuje? Vážite si ho, alebo ho beriete ako samozrejmosť? Viete, prečo nám neustále tak chutí, hoci ho jete každý deň, týždeň, mesiac a vlastne celý život? Prinášame vám jeho príbeh, ktorý pretrval veky.
Príbeh o chlebe
Zdravím vás, som pravý domáci chlieb. Vznikol som dávno predtým, než ma začali piecť v rodinnej pekárni Brojo.
Som veľmi starý a naozaj si nepamätám, ako a kedy som sa prvýkrát objavil na tomto svete. Predstavujem si pravekého zberača, ktorý rozdrvil zrnká divej pšenice alebo inej obilniny, zmiešal ich s vodou a položil na rozhorúčené kamene svojho ohniska. A tak som vznikol ja.
Nebol som ešte nadýchaný, ani nakysnutý, ani príliš chutný. Bol som len obyčajná suchá, trošku chrumkavá placka. A rozhodne som ešte nebol taký zdomácnený, ako som teraz. Mojím domovom bol celý svet.
Hoci som bol na začiatku len jednoduchý a plochý, aj tak som zmenil dejiny. Keď ma ľudia objavili, prestali blúdiť svetom, začali pestovať obilie a stavať si mestá. Áno, ja, domáci chlieb, som bol základom civilizácie.
Aspoň si to o sebe hrdo nahováram. Keď som tu s vami už toľko rokov, zrejme na mne niečo bude. A tým teraz nemyslím maslo, syr, džem ani med. 🙂 Myslím tým niečo hlbšie a trvalejšie – chuť, vôňu a emóciu. Vy sami dobre viete, prečo máte radi poctivý domáci chlieb. Prečo vám tak veľmi chutím a nikdy sa vám neprejem.
Zdroj: pexels.com
Od placiek k bochníku: Prvý skutočný chlieb
Niekoľko tisíc rokov ľudia jedli takéto jednoduché placky, až kým niekto neobjavil kvások. To sa pravdepodobne stalo v starovekom Egypte. Tam si jeho obyvatelia všimli, že keď cesto chvíľu stojí, začne kysnúť, a po upečení som nadýchanejší a chutnejší.
Ešte nevedeli, že za to môžu baktérie a kvasinky, tak ako to už vedia u Broja a dávajú ich tam cielene. Tento objav Egypťania vo veľkom využívali a zdokonaľovali ho. Zdokonaľovali mňa. Stále viac si ma zdomácňovali.
Od nich sa umenie pečenia chleba dostalo k Rimanom a Grékom. Rimania vylepšili mlynské kamene, zaviedli prvé pekárne a chlieb sa stal základom ich stravy.
Prečo si myslím, že som dôležitý
Lebo som prežil. Všetko a všetkých. Zažil som mnohé vojny a tragédie. Hladomor aj hostiny. Videl som ľudí bojovať, tešiť sa z víťazstiev a radovať sa. Bol som na kráľovských dvoroch, ale aj v chudobných chalúpkach a chatrčiach. Všade si ma uctievali a vážili. Niekde som bol úplne najzákladnejším a takmer jediným ľudským pokrmom.
Vedeli ste, že…
…v starovekom Egypte som sa stal takým dôležitým, že ma využívali ako platidlo pre robotníkov pri stavbe pyramíd? Každý deň dostávali chlieb a pivo – dve základné potraviny v tom období. Dokonca aj v hrobkách faraónov sa našli dochované bochníky, aby mŕtvi mali čo jesť v posmrtnom živote.
V Ríme existovali verejné pekárne už v 2. storočí p. n. l. Cisár Augustus zabezpečil rozdeľovanie obilia medzi chudobných Rimanov, aby bol chlieb pre ľudí dostupný. Vedel, že národ s plnými žalúdkami nebude rebelovať. Odtiaľ pochádza aj známe heslo „chlieb a hry“.
Nájdete ma aj v starých knihách a posvätných textoch. Kto by nepoznal vetu: Chlieb náš každodenný daj nám dnes. Každý deň ju opakujú milióny veriacich na celom svete.
Podľa Biblie, keď Kristus nasýtil zástupy, nepoužil žiadne vzácne pokrmy. Použil chlieb a rybu. Jednoduché, obyčajné, ale dostatočné na to, aby spravil zázrak.
Od začiatku vekov ma ľudia lámali a delili sa o mňa. Keď niekto vstúpil do cudzieho domu, privítali ho chlebom a soľou. Žiadne drahé darčeky, žiadne honosné gestá – iba ja a soľ. A platí to aj teraz. Chlebom a soľou sa aj dnes vítajú vzácne návštevy. Som jednoducho symbol.
A teraz som pri vás
Prežil som toho skutočne veľa a pred viac ako 80 rokmi som sa dostal aj k vám do pekárne Brojo. Pamätám si úplné začiatky a ten progres je neuveriteľný. Zmenili sa priestory, zmenila sa technika a upravila sa aj moja receptúra.
Stále som rovnaký, a predsa iný. Môj druh sa rozrástol o mnohých bratrancov s rôznym zložením. Chutím po:
- raži, jačmeni aj pšenici,
- zemiakoch, slnečnici,
- ľane aj repke.
Ľudia si ma zdomácnili a prispôsobili podľa svojich chutí a preferencií. Stal sa zo mňa domáci chlieb, a keďže ľudia sú rôzni a majú rôzne chute, aj ja sa musím odlišovať.
No napriek tomu, koľko typov chleba ľudia vyrábajú, vždy chutím skvele. To vám koniec koncov potvrdil aj chlebový someliér Stanislav Janíček.
A ten vám potvrdil, že:
- Ako celozrnný som veľmi výrazný a jemne hryzkám a škrabkám na podnebí.
- V repkovej verzii obsahujem množstvo chuťovo výrazných semienok. Preto som veľmi voňavý. A, samozrejme, chrumkavý.
- Moje cereálne ja je zas sladkasté a orieškové.
- A aký som kváskový? Zľahka kyselkavý, úplne odlišný, a predsa ten pravý. Typicky charakteristický a domáci. Takéhoto ma máte najradšej.
Predpokladám, že aj preto, lebo chutím tak rozmanito, ma milujete a zostávate mi verní. A ja zostávam verný vám. Môžete si ma dať na raňajky na slano aj na sladko. Viete si ma vychutnať pri obede – ku gulášu, kapustnici alebo k zabíjačkovému tanieru. Doprajte si ma aj na večeru. Vezmite si ma do školy, do práce, na turistiku.
Aj vy ste súčasťou dejín domáceho chleba
Ľudstvo sprevádzam od nepamäti a vo vašich životoch som prítomný od rána do večera. Som tam, kde ste vy. Tam, kde ma potrebujete a túžite po mne. Nikdy sa vám nezunujem, neprestanem vám chutiť a nikdy sa vám neprejem.
Síce sa nerád chválim, ale dejiny mi dávajú za pravdu. Som časová kapsula a vo mne sú uložené tísíce rokov. A v súčasnosti moju históriu zapisuje aj pekáreň Brojo – a spolu s ňou aj vy.